Pevný disk alebo aj HDD

Dneska sa pozrieme na výraz HDD, čo je anglická skratka "hard disk drive", ktorá v slovenčine znamená "pevný disk". Čo to vlastne pevný disk je?

Dneska sa pozrieme na výraz HDD, čo je anglická skratka "hard disk drive", ktorá v slovenčine znamená "pevný disk". Čo to vlastne pevný disk je? Aké máme dnes druhy diskov a čím sa líšia? Ktorý hard-disk je lepší? Aké sú trendy budúceho vývoja diskov? Na všetky tieto otázky by ste mali získať odpoveď práve v tomto článku. Najprv si povieme, čo pevný disk je, aj keď väčšina z vás istú predstavu určite má. Pevný disk ako súčasť počítača, teda hardware, je zariadenie, ktoré sa v počítači používa k trvalému uchovávaniu vašich dát. To znamená, že aj po vypnutí počítača alebo reštarte (na rozdiel od pamäte RAM) sú vaše dáta bezpečne uložené. Programy, hry, filmy, hudba, obrázky, proste všetko, čo si na disk uložíte, máte možnosť nielen na tejto jednotke uchovávať, ale tiež v prípade záujmu odstrániť a uvoľniť tak priestor iným dátam.

Ako vyzerá zariadenie a ako prebieha záznam dát naňho už ale každý nevie. Dáta sa ukladajú pomocou magnetického záznamu. disk obsahuje tzv. platňu, ktorá je pokrytá magnetickou vrstvou. Týchto platní býva aj viac, bežný je počet platní od jednej až po tri. Výnimky ale potvrdzujú pravidlá. Magnetický disk sa pomocou elektromotoru otáčajú, čo využíva čítacia a zápisová hlava, ktorá, ako ste iste pochopili, číta dáta z disku a zapisuje ich naň. Len pre vašu predstavu, hlava doslova "pláva" na tenkej vrstve vzduchu nad povrchom magnetického disku vo vzdialenosti radovo mikrometrov. Dáta sú na disku usporiadané do kružníc, ktoré sú nazývané stopy, ktoré obsahujú jednotlivé sektory.

Medzi základné parametre pevných diskov patrí kapacita, rýchlosť prenosu dát a vyrovnávacia pamäť nazývaná "cache". Dnešná kapacita diskov sa pohybuje v rozmedzí stoviek GB. Dostupné sú už aj 1TB disky (1024 GB), na ktoré uložíte skutočne veľa dát, napr. 217 filmov v DVD kvalite. Bežný užívateľ ale zbytočne veľkú kapacitu pevného disku nevyužije. Prenosová rýchlosť dát je rýchlosť, ktorou disk prenesie hľadané dáta do počítača. Rýchlosť disku sa udáva tiež v otáčkach za minútu, čo vás bude skôr zaujímať.

 Dnešné notebooky majú väčšinou pevné disky o rýchlosti 5 400 ot/min, niesu však výnimkou ani disky s rýchlosťou 7 200 ot/min. U desktopov sa môžete stretnúť s rýchlosťami 10 000 a dokonca aj 15 000 ot/min. To je však záležitosť hlavne pre profesionálov. Obecne v súčasnej dobe platí 7 200 ot/min pri desktopoch, 5 400 ot/min pri notebookoch. Niektoré notebooky alebo ultra-portable laptopy majú disky o rýchlosti 4 200 alebo 3 600 ot/min. Dôvodom nižších rýchlostí u prenosných zariadení je, že motor nemusí toľko roztáčať platňu a ušetrí tak nemálo energie. Nevýhodou vyšších rýchlostí disku je ich relatívna nestabilita a zahrievanie.

Posledným nemenej dôležitým parametrom je cache alebo aj vyrovnávacia pamäť, ktorá sa používa k urýchleniu prenosu dát na určité zariadenie. Veľkosti cache sa pohybujú od 2 do 32 MB. Len orientačne, takým zaujímavým diskom už je SATA II disk o kapacite 320 GB, 7 200 ot/min a 16 MB chache v cene 2 900 Sk. V tejto oblasti však máte veľkú možnosť výberu. Najväčšími výrobcami pevných diskov sú Western Digital, Seagate, Samsung, Hitachi a iní.

Pevné disky sa líšia nielen vo vyššie uvedených parametroch, ale tiež vo veľkosti platní. V súčasnej dobe majú skoro všetky disky platňu o priemere 3,5 palca, v notebookoch sú menšie varianty 2,5 palca, ktoré majú, ako sme si už povedali, nižšie otáčky kvôli nižšiemu množstvu energie nutnej k roztočeniu disku.

Poslednou dôležitou informáciou pre vás je pojem rozhranie, ktorým je disk pripojený k počítaču a komunikuje s ním. Ale pozor, záleží na vašej základnej doske, aké rozhranie podporuje! Máte staršie ATA (IDE) rozhrania a potom novšie SATA (Serial ATA) 1 a 2 rozhrania. Rozdiel medzi týmito rozhraniami je predovšetkým v teoretickej prenosovej rýchlosti. ATA má 133 MB/s, zatiaľ čo SATA má 150 MB/s a SATA II 300 MB/s. Výhodou SATA disku je vyššia rýchlosť, vyššia inteligencia radiča, možnosť pripájania diskov za chodu systému a menšie rozmery káblov, ktoré nebránia toku vzduchu v skrini a teda zlepšujú chladenie počítača. Pre externé disky sa používajú rozhrania USB (Universal Serial Bus) či FireWire (IEEE 1394).

Pevné disky obsahujú pohyblivé mechanické súčasti a sú tiež náchylnejšie k poruchám než iné súčasti počítača. Pozor si musíte dávať na otrasy, pretože hlava nie je v priamom kontakte s povrchom, ale vznáša sa nad ním, pri otrase sa môže povrchu dotknúť a tým poškodiť pevný disk. Záznamová vrstva je veľmi citlivá na mechanické poškodenia.